Znížená cena! Himalájska soľ ružová [hrubá]

Himalájska soľ ružová [hrubá]

Nový produkt

Originál himalájska prírodná soľ ružová, hrubo mletá

Viac detailov

Dostupné

Za tento produkt nie sú žiadne vernostné body, pretože už je zlacnený.


2,23 €

-5%

Pred 2,35 €

4,47 € za kg

  • 500g
  • 1 kg
  • 3 kg
  • 5 kg

Pridať do obľúbených

Detaily

95 % obyvateľov Európy používa už min 50 – 60 rokov na konzumáciu takzvanú kuchynskú soľ.
Zakúpite ju bežne v akejkoľvek predajni potravín.

Mnohí z vás viete, že chemické označenie tejto soli je "NaCl", teda CHLORID SODNÝ.
Chemická značka NaCl vyjadruje to, že sa táto zlúčenia skladá z "Na" – to je značka sodíka a "Cl" je označenie chlóru.

Táto soľ ( NaCl ) sa v potravinách nachádza väčšinou v týchto troch formách :

  • Soľ kamenná
  • Soľ morská
  • Soľ bylinková,
  • rôzne iné druhy mixov ako jodidovaná ...fluorizovaná a pod.


Ak si myslíte, že morská, alebo bylinková soľ,  ktorú bežne zakúpite v obchododch je hodnotnejšia a to len preto, že je väčšinou aj drahšia, než soľ kamenná , tak je to VEĽKÝ OMYL.

Bežná soľ v potravinách tzv. bylinková, alebo morská je len obyčajný "MORSKÝ CHLORID SODNÝ".
Alebo chlorid sodný do ktorého bolo primiešaných zo pár byliniek teda "BYLINKOVÝ CHLORID SODNÝ".

A je logické, že chemická zlúčenina NaCl, ktorá sa získala z morskej vody je na chlp tá istá, ako chlorid sodný vyrobený zo soli kamennej, vydolovanej kdekoľvek v soľnej bani.

Chlorid sodný je používaný takmer všade

- všetky druhy konzerv a to či už slané, alebo sladké, s rastlinným či živočíšnym obsahom
- všetky druhy spracovaného mäsa na salámy, párky, klobásy ...
- všetky druhy chleba, pečiva, koláčov ...
- obrovské až neprehľadné množstvo rôznych slaných výrobkov keksy a pod.
- všetky druhy jogurtov, syrov ... atď ... tu môžeme pokračovať do nemoty stovkami výrobkov

Popri tom dostanete vy a vaše deti túto soľ na tanier v každej jednej závodnej, či školskej kuchyni, materskej škôlke, jasliach v hoteloch a reštauráciách.

V čom je vlastne problém s touto soľou ?

Pre tých, čo nemáte čas, alebo nechcete čítať celý tento artikel, lebo je dosť rozsiahly, za to ale nabitý MEGA INFORMÁCIAMI, ktoré vám predĺžia život a skrášlia vašu starobu, to napíšem takto skrátene :

  • konzum chloridu sodného vám ničí predovšetkým kĺby, cievy a prispieva aj ku zbytočnému prekysľovaniu vášho tela
  • tým podporuje aj celý rad iných negatívnych prejavom v organizme
  • ako skalcifikovaný materiál spolu s vápnikom a inými látkami sa usádza v tele vo forme kameňov: obličkových, žlčových, močových (POZOR aj nadmieru vysoká konzumácia prírodných solí nesie so sebou takéto riziká)
  • rôzne iné chemické zlúčeniny sa spolu s NaCl a nevylúčenými bielkovinami zo živočíšnych produktov usadzujú v kĺboch a cievach


Naopak ... používanie prírodnej, neupravovanej – nejodidovanej – nerafinovanej, nefluorizovanej soli nie je spájané v tak širokej miery s negatívnymi následkami na zdravie.

Národy konzumujúce prírodnú soľ v rozumnej miere (aká to je sa dozviete nižšie), vykazujú podstatne menší, alebo žiadny stupeň poškodenia svojich ciev a kĺbov zapríčinených jedlou soľou.

Tým nechcem povedať, že tieto desaťtisíce ľudí  sú od zdravotných problémov napríklad s kĺbami a cievami totálne ochránené.
To nie!
Ale zdroj týchto problémov zo strany jedlej soli je rapídne nižší. Toto nie je možné o krajinách napríklad v Európe vôbec povedať.

Tieto informácie dnes nekrákajú len vrany na stromoch, ale dokonca aj pomaly každý lekár a to aj ten, čo sa o výživu vôbec nezaujíma.

Určite ste to už sami niekde počuli, alebo čítali: MÁLO SOLIŤ lebo soľ ničí vaše cievy a kĺby a skracuje vám život!

Čo sa týka kĺbov a ciev, tak sa tu paradoxne spravidla niet čoho obávať ... ale len prvých približne 35 – 50 rokov života.

V tejto fáze, je organizmus veľmi silný.
Je v stave fungovať a napasovať sa aj na už rozsiahlejšie poškodené chrupavky.

A to dokonca tak, že si postihnutý človek v priebehu rokov takmer nič mimoriadne nevšimne.
Problémy sa prejavujú na začiatku druhej polovice života, teda okolo 40 -50 tky, kedy je ale v mnohých prípadoch už hlavne, čo sa týka kĺbov neskoro.

Tu sa už bez liekov, operácii, alebo asistencie farmaceutického priemyslu nedá optimálne fungovať.

Prírodná soľ je jemnejšia, alkalickejšia a obsahuje niekoľko desiatok minerálnych látok.
Naproti tomu chlorid sodný je kyslá – agresívna chemikália s obsahom len dvoch prvkom.

Otázky, ktoré vás ozdravia a ušetria problémy na starobu!

  • Čím solili ľudia svoje jedlá, keď tu nebol chlorid sodný, ktorý dnes používa drvivá časť Európy?
  • Ako sa táto chemikália, ktorú voláme kuchynská jedlá soľ dostala dnes na naše taniere?
  • Prečo by mal byť chlorid sodný zas až tak škodlivý, ak ho konzumuje takmer celý svet?
  • Aké sú zásadné rozdiely medzi NaCl a prírodnou, neupravovanou soľou?
  • Z akého dôvodu je NaCl silne agresívny pričom prírodné soli sú v závislosti od druhu omnoho alkalickejšie?
  • Čo je pravdy na tom, že je možné si prírodnou soľou detoxikovať telo, teda, že prírodná soľ je v stave rozpúšťať usadeniny a nánosy v kĺboch a cievach?
  • Ako ovplyvňuje prírodná soľ úpravu vysokého alebo aj nízkeho tlaku?
  • Akým spôsobom je možné používať prírodnú soľ na ozdravovacie a detoxikačné kúry?


Poďme hneď na odpovede

Pred 100 – 120 rokmi ľudia na celom svete nepoznali chlorid sodný v tej podobe, ako ho dnes konzumujeme.
Všade na svete sa používala na solenie len prírodná soľ.

Aká je to prírodná soľ?
Je to zmes minerálov - látok, ktorá sa nachádza bežne v zemi. Vyznačuje sa slanou chuťou a vo všeobecnosti sa nazýva soľ.

Teda taká, ktorá sa jednoducho bagrom, alebo krompáčom v nejakej soľnej bani nakope a presne v tomto stave, v akom bola zo zeme vydolovaná príde – nezmenená aj na naše taniere.

Odkiaľ sa tu takáto prírodná soľ zobrala ?

Väčšina terajších oceánov a morí obsahuje približne 3,5 %  soli. Pôvodné oceány obsahovali cca 1 % soli.
A to je presne toľko, ako sa nachádza aj v našej krvi, alebo napríklad slzách.

Z morí sa získava takzvaná morská soľ. Tej sa tu nachádza obrovské množstvo.
Ale aj v útrobách zeme sa nachádzajú veľké zásoby soli. Takáto soľ sa volá aj kamenná, alebo v prípade veľmi vysokej kvality aj kryštalická.

Ako sa dostala táto soľ do zeme ?

Veľmi jednoducho! Pred miliónmi rokov nebola na planéte žiadna pevnina, ale len slaná voda.
V tejto vode sa v koloidnom stave (teda rozpustené vo veľmi malých časticiach) nachádzalo zastúpenie všetkých známych prvkov, ktoré sú dnes na zemi.

Keď sa začala tvoriť prvá pevnina – teda ako začali z oceána vplyvom tektonických posunov platní na dne mora vytŕčať prvé kopce - pohoria, tak vznikali v údoliach týchto kopcov slané jazerá.

Tieto jazerá tu boli v podstate niečo ako uväznená voda z mora.
Susedné kopce a pohoria túto vodu obkolesili a odrezali od ostatnej morskej vody.

Prešli stotisíce rokov a voda z týchto soľných jazier sa odparila.
Na dne zostal len pevný, skryštalizovaný materiál,  minerály a iné prvky, ktoré sa v bývalej morskej vode nachádzali rozpustené - teda vlastne soľ.

Prešli ďalšie tisíce rokov a tieto minerály boli zasypané nánosmi zeme a zatlačené do hlbších vrstiev pohorí a kopcov.
Pod vplyvom dažďov, vysokého tlaku, času a splavovania ďalších minerálov z kopcov, postupne vznikla, skryštalizovala sa takzvaná jedlá soľ.

Túto soľ obmývala spodná voda, rozpúšťala ju a vynášala do vyšších vrstiev zeme.
A tu pod povrchom zeme ju svojim koreňovým systémom nasávala do seba vegetácia, stromy, tráva a rôzne rastliny.

Rastliny boli požierané zvieratami. A takto sa soľ dostávala do tela živočíchov.
V celom tomto kolotoči sa tak stala prírodná soľ s celým spektrom svojich prvkom jedným zo základných stavebných kameňov ľudského tela ako takého.

To bol základ a  teraz sa presuňme približne 100 – 120 rokov do predminulého storočia a roztočme pomaly kolotoč.

Kde a kedy sa zrodil chlorid sodný

Pred 100 – 120 rokmi začal prudký dopyt po plastových výrobkoch v rozmáhajúcom sa chemickom priemysle.
Na výrobu plastov akéhokoľvek druhu bol vtedy potrebný čistý chlór.

Okrem toho bola potrebná aj čistá chemikália s označením NaCl – teda náš starý známy chlorid sodný.
Bez chloridu sodného a čistého chlóru nebolo možné vyrábať žiadne plasty.

V tej istej dobe vzrástla hlavne v zbrojárenskom priemysle enormne potreba sodíka.
A na čo bol tento prvok potrebný práve v zbrojárskom priemysle? Bez sodíka nebolo možné vyrábať zmesy do výbušnín.

A tak sa tu zrodilo odvetvie - miliardový priemysel na výrobu – získavanie týchto chemikálii: sodíka, chlóru a chloridu sodného.

Ako, kde a odkiaľ by bolo možné získať najlacnejšie zdroje týchto chemikálií?
Odpoveď je jednoduchá: zo soli a to či už priamo z mora, alebo zo zeme.

Prírodná soľ obsahuje totiž veľké množstvo chlóru a sodíka.
Táto surovina sa ihneď začala vo veľkom dolovať soľ zo zeme a získavať z mora.

Na výrobu chloridu sodného je potrebných takmer 2000 komplikovaných procesov.
A napriek tomu sa finančne oplatí použiť práve soľ na takýto účel. Ako je zase toto možné?

Jednoducho preto, lebo na výrobu chloridu sodného je možné použiť aj soľ horšej kvality.
Napríklad špinavšiu, vplyvom zeme, alebo naplavenín rôzneho druhu.

Takúto menej kvalitnú, mladšiu, alebo nečistejšiu soľ, ale nie je možné použiť priamo do jedla.
Obsahuje príliš veľa kameňov a zvyškov neželateľných látok. Ale na výrobu chloridu sodného – žiadny problém.

Kedy a ako sa dostal chlorid sodný na naše taniere

Za krátko na to, ako sa roztočil kolotoč s peniazmi na výrobu NaCl, chlóru a sodíka,  si povedal aj ďalší – totiž potravinársky priemysel asi toto:

No keď môžu naši kolegovia z chemického a zbrojárskeho priemyslu používať chlorid sodný na leptanie plastov a výrobu výbušnín, tak prečo by sme my nemohli túto agresívnu chemikáliu použiť do jedál pre bežného konzumenta. (Dobrý obchodný nápad nie?)

Tým by klesli výrazne ceny našich produktov, lebo takáto soľ – chlorid sodný by bola citeľne lacnejšia, než celo zložková – neupravovaná – prírodná soľ.

My sme si už povedali prečo, lebo je možné ju vyrobiť aj zo širšie dostupných, ale špinavších, menej kvalitných nálezísk, ktoré by boli ináč vhodné nanajvýš tak na posýpanie cesty v zime.

Ako sa zrodila myšlienka nahrádzať prírodnú soľ chemikáliou 

Každá kvalitnejšia prírodná – neupravovaná soľ obsahuje síce veľké množstvo prvkov (u Himalájskej soli je to až cez 80 druhov), ale hlavný podiel a to 90 – 95 až 97 % tvorí chlór a sodík.

Takže tie zvyšné prvky sú v prírodných soliach v menšinovom zastúpení od 3 – 10 %.

Len na základe tohto faktu si vtedajší, predovšetkým chemici pred 100 – 120 rokmi povedali toto: no veď keď tá soľ obsahuje tak či tak väčšinou len chlór a sodík, tak telo asi potrebuje hlavne tieto dva prvky!
Tak prečo by sme nevyrobili lacný chlorid sodný a nevymenili ho za prírodnú soľ?

Veď tých pár percent ostatných prvkov (volajú sa aj antagonisti) nemôže hrať pre zdravie človeka a kvalitu soli pre organizmus nijakú podstatnú úlohu.

Takto dokážeme zraziť ceny neustále vyššieho a vyššieho stúpajúceho dopytu po soli predovšetkým z rozmáhajúceho sa potravinárskeho priemyslu.

Teda zabijeme tri muchy jednou ranou

  • Cena soli pre konzumenta bude lacnejšia
  • Naše náklady v prepočte na jednu jednotku, vzhľadom k tomu, že sa bude zásobovať súčasne chemický – zbrojárenský a aj potravinárenský priemysel klesnú.
  • A naše zisky naopak v prepočte na jednu predanú jednotku radikálne explodujú.


A tak sa aj stalo. Chlorid sodný sa pred 100 – 120 rokmi začal postupne zavádzať do praxe – do jedla.
Najskôr to bolo len vo forme predaja v obchodoch.Pretože spracovatelia potravín ako napríklad mliekarenský priemysel, mäsospracujúci priemysel nedôverovali tejto chémii a nechceli ju prvých 40 – 50 rokov s príliš veľkým nadšením používať.

Vyrábali svoje výrobky naďalej len s prírodnou soľou a bolo to z dvoch dôvodov.

  • Po prvé: akékoľvek jedlo s prírodnou soľou chutí neporovnateľne lepšie – jemnejšie – lahodnejšie, než je to s chloridom sodným (ináč by tí najlepší kuchári, reštaurácie a hotely tohto sveta a to aj dnes nepoužívali výhradne len prírodnú soľ!)
    Otestujte si to sami a okamžite na prvý krát rozpoznáte tento enormný chuťový rozdiel.
  • Po druhé: chémia, ktorá tu mala odrazu nahradiť tisíce rokov používanú prírodnú soľ vzbudzovala nedôveru. To je aj logické nie ?
    Veď už len pri čítaní tohto článku vám musí byť jasné, že sa tu deje niečo v zmysle čáry- máry fuk, abraka dabra, simsala bim – proste nejaká dosť veľká blbosť !


Experiment na jazyku

Čo sa týka chuti soli, tak ak chcete urobte si sami aj takýto jednoduchý experiment :

Stačí zobrať na jazyk chlorid sodný – celkom malú štipku a pár sekúnd ho tu nechať rozpustiť.
Za krátko budete nútení túto soľ ihneď vypľuť von z pusy.

Prečo? Lebo vám doslova rozleptá chuťové poháriky na jazyku.

Tí čo majú odvahu to môžu skúsiť a stane sa to, že v tomto prípade dôjde k poleptaniu jazyka do tej miery, že budete cítiť následky chloridu sodného aj o ďalšie 1 – 2 dni.

Urobte si taký istý pokus napríklad s Himalájskou soľou a s prekvapením zistíte, že táto soľ nie je vôbec agresívna.
Naopak, cítite ju na jazyku celkom jemne, alkalickejšie a dokonca ju nemusíte vypľúvať.
Môžete ju nechať na jazyku rozpustiť sa bez toho, aby to spôsobilo poleptanie sliznice.

Takýto enormný efekt má tých pár percent ostatných prvkov – antagonistov v prírodnej soli na vaše telo a to už na jazyku.

Alkalickejšiu – jemnejšiu chuť prírodnej soli spôsobujú zásadotvorné prvky, ktoré vyrovnávajú kyslosť a agresívnosť chlóru.
Je to hlavne vápnik, horčík, draslík. Tieto prvky aj dvíhajú radikálne pH hodnotu soli nahor.

Samotný sodík, ktorý je obsiahnutý v chloride sodnom je síce tiež silne alkalickým prvkom, ale sám v zlúčenine s agresívnych – kyslým chlórom a to hoci je tu zastúpený vo veľkej miere – nedokáže jeho silu neutralizovať.

Zavádzanie chloridu sodného do potravín

Ihneď po 2 svetovej vojne začal vznikať tlak zo strany vplyvných firiem na menších aj väčších spracovateľov potravín v zmysle: ak nebudete používať chlorid sodný, tak nebude možné využiť ani iné benefity a finančné výhody s tým spojené.

A tak najneskôr v 50 – 60 rokoch minulého storočia prešli aj posledné odolávajúce firmy na používanie výhradne NaCl.
Najneskôr v tomto období zmizla do čista jasna prírodná soľ z našich tanierov.

Prvé problémy s chémiou na taniery

Následne prešlo ďalších 30 – 50 rokov.
A to je dostatočné dlhá doba na to, aby sa dala pozorovať jedna a viac generácii na zdravotné dôsledky takejto zmeny.
A tak sa aj urobili prvé výskumy a uzávery.

Už v 80 rokoch začali prví lekári upozorňovať na nepriaznivé účinky chloridu sodného.
Ale najneskôr od 90 rokov minulého storočia sa vie, že NaCl prispieva ku kornateniu a upchávaniu ciev a poškodzovaniu kĺbov.

Deje sa tak tým, že sa spolu s inými látkami, ktoré telo nedokáže vylúčiť usadzuje – kryštalizuje práve v kĺboch, kostiach a stenách ciev.
Dôvod prečo práve tu je veľmi jednoduchý.

Skryštalizovaný materiál potrebuje na to, aby sa niekde uchytil - silnejší, stabilnejší  podklad.
A to mu práve steny ciev, kosti a kĺbové púzdra ideálne umožňujú.

Určite aj mnohí z vás počuli práve aj zo strany školskej medicíny napríklad takúto výzvu: Občania málo soliť - slané jedlá sú škodlivé !

Prečo nemajú tieto problémy ľudia, ktorí konzumujú prírodnú soľ

Z tohto istého obdobia sa, ale dozvedáme aj nasledovný paradox:

Obyvatelia ázijského kontinentu, alebo niektorých arabských prímorských krajín sú známi používaním štipľavej kuchyne a v mnohých prípadoch dávky soli, ktoré konzumujú presahujú odporúčané zdravé dávky soli za deň.

Z akéhosi nevysvetliteľného dôvodu sú, ale ich cievy a kosti v podstatne lepšom stave, než je to u spoluobčanov v Európe alebo USA.

Jeden z hlavných dôvodov je pravda, že strava a vôbec životospráva ako taká, pohyb, stresové faktory a podobne.
Tento fakt, ale najneskôr po roku 2000 radikálne pokrivkáva.

Aj bývalí zdraví Ázijci strácajú postupne rozum a začínajú dobiehať chorý západný svet.
A to tým, že postupne preberajú jeho rakovinotvorný spôsob životosprávy.

Obrovskú rolu tu zohráva ale aj nasledovný fakt:
Zdraví a dlhovekí ľudia a to na celom svete nekonzumovali nikdy v živote chlorid sodný, ale vždy len prírodnú – neupravovanú soľ.
A to aj v časoch, keď už si chloridom sodným západný svet solil svoje kĺby a cievy.

Bežný - normálny chemik môže namietať ...
... ale veď prírodná soľ sa svojim zanedbateľným podielom ostatných prvkom len málo odlišuje od chloridu sodného?

No aj izolované vitamíny a to takmer všetky, ktoré nájdeme v bežných doplnkoch (pirulkách z lekárne, výnimku tvorí vitamín C) sa len minimálne odlišujú od týchto istých vitamínov, ktoré sa nachádzajú priamo v zelenine, alebo ovocí.

Ale izolované vitamíny, ako sa dnes jednoznačne vie zvyšujú preukazateľne riziko viacerých druhov rakovín.
A pri tom sa z chemického hľadiska ničím nelíšia od tých, ktoré sú priamo v ovocí.

Prečo také rozdiely medzi chloridom sodným a prírodnou soľou

Prírodná soľ má svoju špecifickú vnútornú architektúru. T
ak ako má každá jediná prírodná látka svoju vlastnú chemickú – biologickú – fyzikálnu a súhrnne energetickú štruktúru.

A táto architektúra pasuje celé 100 tisíce rokov do organizmu človeka, resp. zvierat.
Ak by tu soľ nebola nebol by tu človek v tom vydaní v akom je tu dnes.

Prvé živočíchy sa zrodili do slova a do písmena zo soli – z mora.
Keď vyliezli von z pramorí, tak vyliezli zo solného roztoku.

Naša krv je permanentne slaná, obsahuje cca 1 % soli.
Naše vnútorné tekutiny a to všetky obsahujú permanentne soľ.

Ak by sme nemali soľ v tele, tak nemôžeme myslieť, lebo by neexistoval elektrický prúd na prenos potrebných signálov z nervových buniek.
Každá jediná bunka je ovplyvňovaná soľou, atď.

Ak skonzumujeme prírodnú soľ, tak je to pre telo známa látka.
V tomto prípade ju organizmus dokáže za predpokladu, že prichádza v rozumnom množstve aj bez zdravotných problémov spracovať.

Ak sa, ale naruší vnútorná štruktúra prírodnej soli, ak sa takáto soľ rozštiepi – rozloží na jednotlivé fragmenty a z týchto prvkov sa potom vyberú len dva: chlór a sódik .... a ak sa tieto dva prvky chemicky opäť zlepia do kopy na agresívny chlorid sodný?

Tak táto výsledná chemikália  je pre telo na prosto cudzím pojmom.
Hoci tu prichádza známy chlór a sodík to je síce pravda.

Ale v neznámom zložení, v neznámej architektúre a bioenergetickom podaní.
V doslova agresívnej konštelácii v akej sa do tela v minulosti nikdy dostať nemohol.

Za celé tisícročia vývoja nebol človek nikdy konfrontovaný s takouto chemikáliou.
Imunitný systém považuje chlorid sodný za nebezpečnú látku.

Ak do tela dáme bežnú prírodnú – neupravovanú soľ, tak ju organizmus rozpoznáva ako nevyhnutnú zložku stravy, na ktorú bol v tejto podobe nastavený – vyvážený celé tisíce rokov.

Takúto látku potrebuje dokonca doslovne imunitný systém sám.
Ale len v tejto optimálnej konštrukcii, teda v sprievode ďalších spoluhráčov, ako vápnik, horčík ... atď až po viac ako 80-84 ďalších prvkov.

Existujú nejaké kvalitatívne rozdiely medzi prírodnými soľami?

Bioenergetická kvalita soli sa odvíja hlavne od jej veku a zloženia.
Čím staršia soľ – tým viac je nabitá energiou biofotónov zo slnka a tým je aj pravdepodobnejšie, že obsahuje viac prvkov.

Je to niečo ako s ropou. Aj tá musí mať určitý zrelý vek, aby bola v stave dodávať potrebnú energiu.
A aj z tohto pohľadu existuje kvalitnejšia a menej kvalitná ropa.

Aká je tá najkvalitnejšia soľ na svete?

Je to kryštalická soľ z Himalájí.

Prečo?
Lebo táto soľ je 200 – 250 miliónov rokov stará – najstaršia na svete.
Má až o 200 % vyššie vyžarovanie biofotónov – merateľnej energie, než iná bežná, prírodná soľ.

Okrem toho sa táto soľ považuje s odstupom na alkalickejšiu - jemnejšiu v zmysle chuti.
Za to môže právy relatívne vysoký obsah iných minerálov - volajú sa v soli takzvaní antagonisti.

Himaláje boli prvé pohoria na zemeguli, ktoré sa zodvihli z dna praoceánov.
Takže, ak človek konzumuje Himalájsku soľ, tak do tela vkladá aj z historického pohľadu produkt niekoľko miliónov rokov starý.

Produkt z časov, kedy na zemi nebolo nič len slaná voda obohatená o minerály.
A tento mix minerálov je práve to, čo dnes nazývame himalájskou soľou.

Môžem použiť na konzum akúkoľvek prírodnú soľ?

Áno!
A je to vždy za každých okolností lepšie, ako chlorid sodný.
Pravdaže musí byť takáto soľ mechanicky čistá a nesmie byť ani inými chemickými vplyvmi znečistená.

Spomínate si, ako sme si písali, že je na svete síce obrovské množstvo soli, ale väčšina z nej nemá príliš čistú kvalitu.

Aké množstvo soli za deň sa odporúča zo zdravotného hľadiska?

Obličky zdravého – dospelého človeka dokážu za jeden deň vylúčiť cez moč cca do 8 gramov soli (myslená je váha dospelého človeka cca 75-80 kg a prepočty sú robené na vylúčenie čistého chloridu sodného).

Takže to môže byť o niečo viac a aj o niečo menej podľa váhy človeka.
8 gramov je asi jedna kávová lyžička plná soli (máme na mysli chloridu sodného).

Priemerný Európan skonzumuje za deň až 3 násobne vyššie množstvo soli. Mimochodom priemerný Európan je aj najneskôr od veku 50 - 55 rokov štatisticky chorý Európan

Odkiaľ sa vezme v tele až 3x viac soli -  veď ja doma solím tak málo?

Drvivá časť soli, ktorú dostaneme do svojho tela nepochádza z používania v domácnosti v zmysle, že si posolíte na raňajky chlieb.
Ale do tela sa dostáva zo spracovaných produktov z potravín.

Každý jediný živočíšny produkt, stačí si prečítať etikety na zadnej strane výrobku, obsahuje chlorid sodný.
Takmer každý jediný mliečny produkt, každá konzerva, obrovské množstvo dokonca sladkých jedál a aj sladkých pochútiek ako sú keksy a pod. obsahujú chlorid sodný.

Čo sa stane, ak človek skonzumuje viac soli, ako je odporúčané?

Ak sa človek stravuje bežnou štandardnou - rakovinovou stravou, tak či sa mu to páči, alebo nie je, bez toho aby to chcel je vždy vystavený riziku, že prekročí hranicu priemeru - 8 gramov soli, ktoré sú obličky v stave vylúčiť za deň.

Akonáhle sa stane niečo obdobného, tak v tele vládne krízový stav a organizmus hľadá urýchlene náhradné riešenie.
Pretože už za pár hodín sa znova najeme a do tela príde ďalšia príliš vysoká dávka soli v podobe napríklad vyprážaných, osolených hranolkov.

Takto funguje obranný mechanizmus:
telo sa najskôr pokúsi soľ zlúčiť s rozličnými prvkami a vytvoriť z nej látky, ktoré je možné dodatočne predsa len s odretým zadkom dostať ako tak von.
Sú to napríklad rôzne kyseliny.

Ak sa, ale ani týmto spôsobom nepodarí vylúčiť všetky zvyšky soli von, tak tu neostáva nič iné, než nadbytočný jedovatý materiál na veky uložiť v rámci svojich skládok.

Deje sa to nasledovne:
zlúčeniny soli sa spoja s nepotrebným, neodplaveným vápnikom a napríklad aj živočíšnymi bielkovinami – ideálne z mlieka a z mliečnych výrobkov.
Takto vzniká hmota, obaľovaná hlienom, ktorá sa priebežne, postupne uchytáva - sa zo začiatku len tak prilepí na pevných častiach tela.

Následne tu vplyvom času na pevno, ako kameň skryštalizuje.  Je to obdobný proces, ako sa na dne varnej kanvice kryštalizuje a uchytáva tzv kalk, alebo sa to volá aj vodný kameň. Tento proces je sprevádzaný  zvýšenou kyslosťou.

Tým dochádza  k vyplavovaniu  vápnika z vlastných kostí ...

Toto všetko sa deje nenápadne a prebieha pomaly molekulu za molekulou.
Ide to tak celé desaťročia, pričom do veku 45 – 50 rokov si väčšina z nás nič nevšimne.

Ani nemôže, lebo nemáme ako.
Po tomto období sa ale náhle prihlasujú prvé problémy a to dva z nich tie s odstupom najčastejšie a najnepríjemnejšie, hlavne na starobu :

      • bolesti chrbtice – kĺbov kostí a s tým spojené všetky druhy problémov v oblasti pohybu v starobe
      • zvýšený krvný tlak
      • silne skornatené cievy
      • a s tým silne spojené všetky druhy problémov od únavy, slabosti až po silnejšie prejavy v tomto smere

 

Je možné sa usadzovania nánosov v tele a to aj z chloridu sodného nejako vyhnúť?

Na 100 % sa tomuto procesu vyhnúť pravdepodobne nikto nemôže.
Ako človek stárne, tak telo  stráca schopnosť brániť sa jedom, znižuje sa jeho schopnosť vylučovať odpad, spomaľuje sa metabolizmus atď.

Tento proces je možné spomaliť a dosiahnuť stav, kedy je telo na konci života v uvodzovkách zdravé - bez chronických chorôb, ale tak slabé, že človek zomiera na takzvanú stareckú slabosť.

Dôležitá otázka, ale nie je tá, či sa dá tomuto procesu na 100 % vyhnúť?

Otázka je tá, do akej miery som v stave tento proces vychýliť zo svojej ničivej dráhy?

Čo je na 100 % možné a vedecky preukázané je toto:

      • Usadzovanie nánosov a to aj z chloridu sodného je možné radikálne potlačiť.
      • A na viac už usadený odpad je možné do veľkej miery doslova rozplaviť – odbúrať a to aj vo vyššom veku.

 

Jasne to  dokazujú vedecké štúdie za posledných hlavne 10 rokov. 

Ako zlepšiť situáciu, ako sa vyhnúť problémom v starobe, aké sú možnosti riešenia?

1 Možnosť ako si pomôcť

      • Je výhodné vylúčiť zo stravy, alebo aspoň radikálne eliminovať všetko to o čom viete, že prispieva k rozrastajúcemu sa problému.
        Čo je to? Chlorid sodný tu uvádzam ako na prvom mieste ale len preto, že o ňom pojednáva tento článok.
        Zredukujte jeho požívanie a to tak doma, ako aj mimo domova.
      • Vylúčte, alebo radikálne obmedzte všetky spracované potraviny, lebo tie obsahujú NaCl a množstvo iných nepotrebných látok.
        Tieto nám v tele na trvalo zostávajú, alebo sú minimálne nepotrebné a pred tým, než ich vylúčime oberajú organizmus o energiu a zaťažujú celý systém.
      • Vylúčte, alebo radikálne redukujte všetky živočíšne produkty.
        Tieto produkty obsahujú už samé v sebe kyselinu močovú a iné látky produkujúce kyslosť. Mäsové produkty nie je možné bez silných dávok chloridu sodného zakúpiť a ani konzumovať.
        Len si spomeňte na to ako chutia párky, saláma, jogurty, nátierky, konzervy, syry atď. Tu je možné vhodiť všetko z tejto oblasti na jednu kopu.
      • Znížte používanie všetkých  druhov tukov a olejov vo vašej strave.
        Prečo? Lebo strava so silným podielom tukov  bez soli - nie príliš chutná.
        A tým pádom tu zadávate zbytočnú príležitosť na zvyšovanie dennej dávky soli a logicky, že idete do rizika, že prekračujete hodnoty, ktoré viac obličky nevedia vylúčiť.

 

2 Možnosť ako si pomôcť

      • Bolo by výhodné naučiť sa pripravovať jedlá šetrným spôsobom s celkom iným systémom solenia.
        Napríklad nikdy nesoliť polievky a jedlá počas ich prípravy, ale vždy až po dohotovení a existujú aj ďalšie triky.
        Lebo počas prípravy jedla sa soľ dostane do vnútra napríklad zemiakov. Ale naše chuťové poháriky na jazyku zachytávajú slanosť v prvej línii z vonkajšej strany sústa, ktoré sa dostane do pusy.


Totiž uvedomte si, že problém s nedostatkom soli nemáme nikdy v zmysle množstva soli v organizme, ale vždy len na jazyku.
Teda ide len o chuť jedla a s ňou spojené návyky.

Ak sa naučíe pripravovať jedlá a to hlavne aj polievky tak, že soľ do nich vložíte až celkom na záver, dokonca v niektorých prípadoch až na tanieri, tak už len týmto jednoduchým krokom radikálne zredukujete príjem soli do vášho organizmu.

Príklad so zemiakmi

Tu je  jeden príklad, ktorý vám objasní o čo ide. 

Predstavte si 200 gramov zemiakov pečených, prípadne ináč upravovaných tým klasickým staromódnym spôsobom – teda tak, že sa hneď po tom, ako sa vložia na pekáč posypú soľou.
Prípadne, že sa do vody, kde sa varia nasype soľ.

A teraz si predstavte 200 gramov sušených slaných zemiakových lupienkov.

1 otázka:
Čo si myslíte, ktoré z týchto 200 gramov chutia slanšie?

Odpoveď je jednoznačne – zemiakové lupienky. Veď tie sú tak slané, že je soľ na ich povrchu aj voľným okom v podobe kryštálikov viditeľná.

2 otázka:
Čo si myslíte, kde sa nachádza viac soli vyjadrené v gramoch? V 200 gramoch zemiakových lupienkov, alebo v 200 gramoch pečených zemiakov?

Odpoveď je nečakane prekvapivá – štandartne zjete viac soli s varenými, alebo pečenými zemiakmi.

3 otázka:
Z akého dôvodu chutia zemiakové lupienky slanšie, než pečené zemiaky z trúby a napriek tomu majú v rovnakom obsahu menej soli?

Pretože soľ na zemiakových lupienkoch sa nachádza len na ich povrchu. Vo vnútri nie je žiadna soľ.

A jazyk keď príde do kontaktu s týmto slaným povrchom tak má pocit, že je v lupienkoch viac soli, než v chuťovo menej slaných pečených zemiakoch.

V takýchto pečených zemiakoch je, ale soľ rozložená vo vnútri zemiaka a nie je pre chuťové poháriky na jazyku tak silne znateľná.

A tak vplyvom nutnosti viac soliť u niektorých produktov, sú väčšinou už hotové jedlá dodatočne zbytočne presolené, hoci chuťovo to tak nepôsobí.

3 Možnosť ako si pomôcť

      • Bolo by výhodné sa naučiť novým zvykom a zmeniť aj stravovanie sa mimo domu, teda v škole, na pracovisku a na cestách.


Ako na to? Sú len dve cesty :

Prvá je tá, že si budete vyberať v stravovacích zariadeniach len zdravé a telu prospešné jedlá.
Toto je nielen na Slovensku, ale prakticky všade riadne veľký problém.

Prečo? Lebo chorých ľudí je 95 % a zdravých len 5 %.
A reštaurácia, závodná kuchyňa, alebo iný druh stravovacieho zariadenia je orientovaný na zisk a nie na vaše zdravie.

Zisk prinášajú chorí a nie zdraví. A tak budete mať zo začiatku problém nájsť vôbec zariadenia, kde sa ako tak zdravo varí.

Náhradné riešenie je, ale veľmi elegantné a jednoduché, aj keď z počiatku možno nie najľahšie na realizáciu.

Druhá cesta je cesta samostatnosti
Pripravujte si jedlá doma sami a berte si ich so sebou na cesty, do auta, do práce.

Chce to kompletne zmenu myslenia a postoja ku životu. Tu narazíte na prekážky nielen v oblasti stravovania, ale hlavne aj managementu svojho vlastného času a života.

Pretože v tomto bode sa nejedná len o jedlo ako také.
Táto oblasť si od vás vyžiada zmenu plánovania času, zmenu návykov v oblasti technickej prípravy – napríklad varenia polievky na nasledovný deň do práce a podobne.

Ak ale človek chce, tak sa tu postupne vytvoria nové návyky a zabehnú do praxe do tej miery, že dnes by napríklad mňa ani v duchu nenapadlo zakotviť do nejakej choroboplodnej reštaurácie a napchať do sebe jedlo plné cukrov, transfetov, soli a neviem čoho iného.

Na druhej strane nemám absolútne žiadny problém si v krátkej chvíli zabezpečiť vitálne, zdravé jedlo a to aj krátkodobo na celý deň, napríklad ak mám niekde vycestovať.

4 možnosť ako si pomôcť

      • Vyraďte okamžite bežný chlorid sodný zo svojej stravy a nahraďte ho prírodnou – neupravovanou soľou.
        S odstupom najkvalitnejšia soľ na svete je Himalájska.
        Ale ak si zadovážite akúkoľvek inú, tak v tomto smere spravíte obrovský skok ku zdraviu.
        S prihliadnutím na to, že cena 1 kg Himalájskej soli je na úrovni 1 kg akejkoľvek inej prírodnej soli, nemá zmysel nezvoliť najlepší produkt.

 

Koľko ste ochotní zaplatiť za vyliečenie napr. vášho zničeného bedrového kĺbu? 

Koľko ste ochotní zaplatiť za to, aby ste mali opäť normálny tlak a čisté cievy?

Koľko ste ochotní zaplatiť za dodatočných vitálnych 10 - 30 rokov vášho života?

Pravdaže je 1 kg prírodnej soli drahšie oproti chloridu sodnému. Ale

      • Po prvé : Vyrátajte si ako dlho vám trvá zjesť – mám na mysli jednej osobe napríklad 1 kg soli? Môžu to byť mesiace
      • Po druhé : Poviem vám čo si myslím ja čo je drahé ... totiž: drahá je bolesť vašich kĺbov a chrbtice, ktorú cítite možno dokonca aj teraz pri čítaní tohto článku

 

Pravdepodobne drvivá väčšina ľudí, čo číta aj tento článok tu je aj preto, lebo už teraz v čase jeho čítania pocítila čo je to skutočne to drahé !

      • Drahá je tvoja choroba a tvoje zdravotné problémy, ktoré ak nedostaneš pod kontrolu, alebo sa šikovnými zmenami v tvojej životospráve nevyhneš .
      • Draho ťa vyjde operácia pri ktorej ti rozrežú celé panvové lôžko vybrúsia zničené puzdrá, narazia kovový čap, navŕtajú skrutky priamo do kostí atď ... a ak budeš mať to šťastie, že natrafíš na dobrého chirurga, že dostaneš rýchly termín v nemocnici, že nebudeš práve nejaký komplikovaný prípad, že sa ti rana relatívne dobre zahojí, že to celé zaplatí poisťovňa ... no dobre potom ťa to bude stáť o pár drobných menej.
      • Následne dostaneš chvíľu čas sa pripraviť na druhú nohu ! Toto je to skutočné drahé.  Pričom tu nepíšem vôbec o problémoch výpadku z práce, vybrať a prečerpať dovolenku, následne maródka viaceré mesiace, následne otázka, či to celé bude aj fungovať ... a vôbec sa tu nezmieňujem o psychických a fyzických problémoch.
      • Drahé sú lieky na tvoj vysoký tlak a tu nehovorím vôbec o zdravotných problémoch, pohybovej oklieštenosti , ktorou ťa ako otroka pripútavajú na najbližšiu lekáreň, alebo nemocnicu.
      • Drahé sú posledné roky tvojho života ... odhadom tak 10 – 30 rokov ... tu vytrieskava väčšina národa svoje  našetrené peniažky na svoje  zanedbané zdravie. Tomuto bolo možné predísť a to jednoduchou zmenou návykov, alebo zlozvykov.

 

Koľko soli jedia najzdravší a najdlhovekejší ľudia na planéte ?

Približne 5 – 6 gramov za jeden deň. To je nepreplnená malá kávová lyžička.
POZOR myslená je prírodná soľ, ktorá má pravdaže nižší obsah chloridu sodného, ale to už veľmi dobre viete.

Ako sme si už napísali obličky vylúčia do 8 gramov za deň, (8 gramov čistého chloridu sodného).
Takže sa dá odhadovať, že do 8 gramov soli denne ste relatívne na istej strane brehu. Pravdaže sú tu aj okolnosti ako zvýšený pohyb, stres atď.

Aké je odporúčané - nevyhnutné množstvo soli za deň ?

Trápne 1 – 2 gramy za štandartných podmienok (75-80 kg váha a žiadna veľká telesná aktivita). 
Pričom toto množstvo ste v stave dostať do seba takmer všetko z rastlinnej stravy dokonca bez solenia, za predpokladu, že ste ochotný, alebo ochotná sa takto pestro stravovať.

Ako zistím, koľko gramov som zjedol, alebo za deň zjedla ?

Na túto otázku sa nedá odpovedať, lebo závisí hlavne na tom do akej miery sa stravujete jedlom, ktoré si sami nepripravíte,

Totiž nad jedlom, ktoré si zadovážite mimo domova, nad spracovanými výrobkami z obchodov nemáte šancu držať nejakú kontrolu.
Spomeňte si na príklad s 200 gramov zemiakmi a 200 gramov slanými zemiakovými čipsami.

S výnimkou, že vezmete váhu a kalkulačku a budete si každé sústo prepočítavať na matematické hodnoty.
Čo je samozrejme volovina prvej triedy.

Okrem toho sa aj tak nikde nedopočítate.
Lebo ako chcete zistiť, koľko gramov soli hodil kuchár skutočne do zemiakov, a či ich osolil počas varenia, alebo až po varení?
To totiž ako už viete zásadne ovplyvní množstvo soli v jedle – konkrétne v tomto prípade v zemiakoch.

Ako teda odhadnem to správne množstvo soli počas dňa?

Treba povedať toto 

      • Nejeme žiadne živočíšne produkty – týmto samotným krokom je prísun NaCl drasticky redukovaný.
      • Stravujeme sa len rastlinnou stravou: toto je ďalší veľmi silný krok.
        Príprava rastlinných jedál vyžaduje omnoho menšie množstvo soli, než je to u jedál zo živočíšnych produktov.
      • Stravu nikdy neupravujeme pražením, smažením, obaľovaním, alebo inou drastickou formou s olejmi.
        Takto sa zamedzí opäť silnému prísunu soli do tela. Ak sám, alebo sama varíte, tak viete, že tento druh úpravy stravy vyžaduje na dochutenie silnejšie dávky soli, ináč takéto príliš mastné jedlo nechytí tú správnu chuť.
      • Nestravujeme sa v reštauráciach, jedálňach alebo iných zariadeniach.
        Tu sa všade pripravujú jedlá typickým tradičným rakovinovým spôsobom. Teda už počas prípravy sa suroviny mnoho krát solia, hoci to vôbec nie je potrebné.
        Okrem toho sa tu používajú silne spracované produkty a mnoho olejov.
      • Nekonzumujeme takmer žiadne bežné, spracované výrobky a tých pár nevyhnutných máme ľahko pod kontrolou (veď si stačí pozrieť etiketu na zadnej strane výrobku a hneď viete, ktorá bije)
      • Nepijeme nič okrem čistej, ničím neochutenej vody.
      • Jedlá sú pripravované výhradne doma!

 

Krajina pôvodu himalájskej soli Pakistan

 

článok je prevzatý zo stránky jozefbezmena.com s menšou gramatickou úpravou,
autorom článku je Jozef Ľupták


Recenzie

Napísať recenziu

Himalájska soľ ružová [hrubá]

Himalájska soľ ružová [hrubá]

Originál himalájska prírodná soľ ružová, hrubo mletá

Zákazníci, ktorí kúpili tento produkt, kúpili tiež: